Založiť webovú stránku alebo eShop

O nás . . .


V kraji pod Poľanou žili a dodnes žijú ľudia – nositelia ľudových tradícií. Ich pričinením sa ľudové tance, vrchárske piesne a zvyky zachovali dodnes a dostali sa aj do programových čísel FS Hriňovčan. FS Hriňovčan datuje svoj vznik od 20. januára 1972 keď hŕstka nadšených mladých ľudí mala záujem o stretávanie sa s cieľom zabaviť sa a zatancovať si. Prvé vystúpenie v ZK ROH v Hriňovej pri príležitosti MDŽ v roku 1972 bolo v skromných krojoch a s veľkou trémou. Tanečníci odtancovali tanec Pri trhaní ľanu. Prvý organizačný vedúci bol Jozef Kmeť a choreograf Milan Šulek. V súčasnosti folklórny súbor pracuje pod patronátom mesta Hriňová. Zo začiatku pri nácvikoch vypomáhal bývalý tanečník FS Detva – Emil Vrťo. Časom sa vyprofiloval kolektív pod umeleckým vedením choreografky Zuzany Panákovej, organizačného vedúceho Ing. Dušana Máliša a primáša Jána Hrončeka. Ich spôsob práce a tvorby charakterizuje úsilie o svojský osobitý štýl, ktorým sa chceli odlíšiť od univerzálneho ponímania folklóru Podpoľania, snaha o verný hriňovský prejav a vysokú umeleckú úroveň v interpretácii muziky, tanca , spevu ako aj špecifikum v ľudovom odeve.

           

Zásluhou Ing. Máliša do súboru pribudla ženská spevácka skupina, s ktorou ihneď pripravili stabilné programové čísla. V máji v roku 1981 odchádza vedúca súboru Marta Komorová, ktorá tu pracovala od roku 1973 a za jej vedenia dosiahol súbor významné úspechy. V októbri toho istého roku opúšťa súbor aj organizačný vedúci Ing. Dušan Mališ. Jeho nástupcom sa stal Jozef Kmeť. Od roku 1978 sa nacvičili okrem iných napr. aj tieto tanečné čísla: Pri trhaní ľadu, Horehronský dupák, Šatkovec z Podpoľania, Zbojnícky tanec, Palicový tanec, Ružičkový tanec, Veselica, Kmotry – tanec kmotier schádzajúcich sa na svadbu, v Kriváni na Štácií – odobierka regrútov, Bursovníci - fašiangový a hry ako Hajdúch, Predsvadobný a Hutiansky - párové točenie v strhujúcom tempe. Rozmanitosť tanečných príležitostí v priebehu kalendárneho roka, ako aj špecifický tanečný prejav boli základom pre vytvorenie množstva choreografií, ktoré v scénickej podobe približujú radostnejšiu stránku života napr. Hriňovský šúchaný – spôsob tancovania Hriňovských gavalierov.....

       
 

 V Blažejovi Paprčkovi, jednom zo starých hriňovských primášov, ktorého poznali ďaleko za chotárom Hriňovej, našli bratia Hrončekovci zakladateľa ľudovej hudby, ktorá doprevádzala súbor od jeho vzniku až do roku 2002. Vytvorili osobitý interpretačný štýl, ktorý vychádza z hráčskych techník starých vrchárskych muzikantov z okolia Hriňovej. Autentický hudobný materiál spracovali do samostatných hudobných blokov. Pod názvami: Klikané, Čechánkárske nôty, Blažkove vrchárske z kríža, Jakubove nôty....sa stali neodmysliteľnou súčasťou programu FS Hriňovčan. Donedávna doprevádzala súbor ľudová hudba Paprčkovci v zložení bratov Ján, Marián a Peter. Dnes vrchárske piesne ožívajú aj v podaní nastupujúcej generácie muzikantov, medzi ktorých patrí ľudová hudba pod vedením Jána Čiefa, ktorá tvorí základ ľudovej hudby súboru v súčasnosti.
 
Nová choreografka Ivana Sujová, ktorá sa naplno a s nadšedním venuje súboru v súčastnosti, obohatila šperkovnicu tancov  o pár nových klenotov ako Večierkový tanec, Na Hriňovskom laze a oživila Šatkovec v novej podobe. Svojou prácou zanecháva po sebe dielo nesmiernej hodnoty, z ktorého môžu čerpať generácie milovníkov ľudovej kultúry naďalej.
  Súbor Hriňovčan sa hneď od prvých rokov svojej existencie zúčastňuje Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, členovia sú súčasťou tímu pri organizovaní programov aj pre Hriňovské obecenstvo napr. pri Gazdovaní na Hriňovej a Muzík pod Poľanou, ale vystupuje aj v iných obciach, či mestách.
Súbor sa snaží zachovať aj pôvodné ľudové zvyky, ako sú stavanie a vyberanie májov, fašiangové obchôdzky, organizovanie ľudových zábav.
Okrem toho sa FS Hriňovčan zúčastňuje na rôznych festivaloch -  Hontianska paráda, Terchová a reprezentuje mesto aj na festivaloch v Nemecku, Slovinsku, Taliansku a Srbsku.
 
 
 

  

 

 

TOPlist